Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.