Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.