Zdravotné poistenie musia mať na Slovensku uzatvorené všetci cudzinci
12. 9. 2023
Na to, aby sa príslušníci cudzích krajín mohli na území Slovenska poistiť, musia splniť konkrétne kritériá. Počet cudzincov žijúcich na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za posledný rok stúpol o 21 percent. Cudzinci na území Slovenska musia mať podľa zákona uzatvorené zdravotné poistenie. Na základe poistenia neskôr získajú v prípade potreby nárok na zdravotnú starostlivosť. Upozornila na to spoločnosť Fabrika.
Aby sa príslušníci cudzích krajín mohli poistiť, musia splniť niektoré kritériá, ako napríklad mať udelený trvalý pobyt na Slovensku alebo musia byť zamestnaní na území Slovenska s aspoň jednou minimálnou mzdou či vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
V prípade detí musí byť aspoň jeden z rodičov poistený v rámci verejného zdravotného poistenia na Slovensku. "V opačnom prípade si môžu uzatvoriť komerčné zdravotné poistenie, ktoré spĺňa legislatívne podmienky zákona o pobyte cudzincov na území Slovenska z rôznych dôvodov. Cudzinec si môže poistiť v rámci komerčného zdravotného poistenia neodkladnú, ale aj komplexnú zdravotnú starostlivosť," priblížil konateľ spoločnosti Fabrika Jan Vlček. Na Slovensku žilo v júli tohto roka viac ako 98-tisíc cudzincov. Najväčší nárast počtu zaznamenali u cudzincov z Indie, a to o 255 percent. Najpočetnejšou skupinou medzi cudzincami na Slovensku sú Ukrajinci, ktorých je viac ako 37-tisíc. Počet Srbov, ktorí pôsobia na Slovensku, sa oproti minulému roku zvýšil o 772 na 10-tisíc. Stúpol aj počet občanov z Gruzínska. V júli minulého roka ich na Slovensku žilo 982, tento rok v tom istom období ich pôsobilo na Slovensku 1 858.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny zákona o DPH - v roku 2018
21. 11. 2017
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je orientovaná na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.
Základné zmeny a úpravy:
- zavedenie inštitútu daňového zástupcu pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu
- doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby
- zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode
- uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty
- zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň
- možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku
- zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít
- zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa).
Daňové priznanie nepodala na Slovensku takmer štvrtina firiem
13. 11. 2017
Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode totiž takmer 23 % akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným nepodalo daňové priznanie za rok 2016.
Ich podiel tak v poslednom období pomaly rastie a od roku 2014 sa zvýšil o takmer jeden percentuálny bod. Ešte v roku 2012 však daňové priznanie nepodala až tretina firiem. Z tohto pohľadu najmenej disciplinované firmy eviduje Bisnode v Bratislavskom kraji, kde daňové priznanie nepodalo vyše 26 % spoločností. Nasledoval Nitriansky kraj s podielom vyše 25 % a Trnavský kraj, kde si povinnosť nesplnilo viac ako 24 % firiem. Na druhej strane najmenej spoločností, ktoré nepodali daňové priznanie za minulý rok, evidovali v Trenčianskom kraji, kde ich podiel presiahol 16 %.
Dávky v hmotnej núdzi sa v budúcom roku zvýšia o päť percent
8. 11. 2017
Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam sa nezvyšovali od roku 2009. Hospodárska a sociálna rada SR odsúhlasila návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam by sa mali od začiatku júla budúceho roka zvýšiť o 5 percent. Ako po rokovaní tripartity povedal minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam sa nezvyšovali od roku 2009.
Upozornil na to, že okrem zvýšenia dávok o 5 percent novela zákona obsahuje aj návrh, aby osoby v hmotnej núdzi s príjmom zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy dostávali aktivačný príspevok v dvojnásobnej sume, teda vo výške 132,40 eura. Ak sa zamestná hlava rodiny, poväčšine muž a naďalej rodina poberá hmotnú núdzu, aktivačný príspevok nebude 66 eur ako doteraz, ale 132 eur," uviedol. Podľa ministra sa tým motivujú ľudia v hmotnej núdzi, aby išli pracovať.
Snaha otvárať nožnice. "Veľmi vítame snahu otvárať nožnice medzi pracujúcimi a nepracujúcimi v otázke odmeňovania," povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota. Podľa neho ide o krok správnym smerom, keďže pracovať sa ľuďom musí oplatiť. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová navrhla otvoriť širšiu diskusiu s rezortom práce a sociálnych vecí o nastavení iného mechanizmu určovania sumy životného minima.
Dávky v hmotnej núdzi podľa nej neriešia preventívnu a ochrannú funkciu voči rodinám. Podľa Uhlerovej platí nejednotný systém stanovovania hranice chudoby a hranice životného minima, od ktorej sa odvíja aj dávka v hmotnej núdzi. "Je dôležité napĺňať prostredníctvom takýchto dávok aj preventívnu a ochrannú funkciu, nielen motivačnú, na ktorú sa vláda zameriava," povedala. Odborári mali pripomienky k návrhu novely zákona o náhradnom výživnom. KOZ sa podľa Uhlerovej nepozdáva to, že podľa tohto zákona má na náhradné výživné od štátu nárok tá samoživiteľka, ktorej príjem je do sumy 2,2-násobku životného minima. Toto kritérium považuje za neprimerane prísne, keďže tým môže ísť len o poberateľku minimálnej mzdy. "Domnievame sa, že toto výživné smeruje k dieťaťu, preto by nemal byť posudzovaný príjem rodiča ako samoživiteľa a už vôbec by nemala byť táto hranica na úrovni minimálnej mzdy," povedala. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera by sa náhradné výživné malo týkať najmä sociálne odkázaných rodín. "Vôbec si nemyslíme, že je to problém, ktorý by mal riešiť solventné rodiny," dodal Richter.
Daňový poriadok
27. 10. 2017
Zmenou v zákone o správe daní sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018.
Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.