Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)
Deti naše poklady
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Úvod k Murphyho večerom
Murphológia je ideológiou, ktorá si na rozdiel od pretrpených ideológie nekladie za cieľ manipulovať masy, ale jednotlivca.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)