Zdravotná starostlivosť
1. 7. 2022
Naliehavá potreba riešenia dlhodobej zdravotnej starostlivosti je deklarovaná nielen v Stratégii dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike, ale aj vo viacerých aktuálnych strategických dokumentoch v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a v odporúčaniach Európskej komisie a v neposlednom rade aj v Programovom vyhlásení vlády na roky 2021 – 2024.
Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021, a to najmä komponentu 13. Jedným z míľnikov tohto komponentu je vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť. Plán obnovy poukazuje na potrebu užšej spolupráce medzi rezortmi práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva, ktorých koordinácia je pre potreby integrácie sociálnej a zdravotnej starostlivosti dlhodobo nepostačujúca, v dôsledku čoho nie je zabezpečená kontinuita a v konečnom dôsledku môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu a rehospitalizáciám osôb, ktorým táto starostlivosť nebola poskytnutá v potrebnom čase a rozsahu.
Cieľom právnej úpravy zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené. Po dôkladnom posúdení existujúcej právnej úpravy Ministerstvo zdravotníctva SR ako predkladateľ zákona prehodnotilo svoj zámer vypracovať pre oblasť dlhodobej zdravotnej starostlivosti samostatný návrh zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a z dôvodu udržania komplexnosti právneho predpisu upravujúceho zdravotnú starostlivosť považuje za dostačujúcu novelizáciu už existujúceho zákona č. 576/2004 Z. z. a ostatných súvisiacich a vykonávacích predpisov.
V
Podľa SDKÚ čelí druhý pilier zániku
13. 3. 2009
Prijatím novely, ktorá dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) výrazne znižuje fixný poplatok za správu majetku v ich fondoch, druhý pilier čelí možnosti zániku. Vyhlásil to na dnešnom stretnutí s novinármi jeden z poslancov NR SR za opozičnú SDKÚ-DS.
Upozornil, že základné nebezpečie je podľa Národnej banky Slovenska v
tom, že tí, ktorí spravujú tie peniaze,
nebudú mať ani na základnú prevádzku. Poslanec
vytkol Vláde SR aj skutočnosť, že príslušná novela prešla len skráteným
legislatívnym procesom.
Apeluje na prezidenta, aby využil
svoje právo a nepodpísal túto novelu, vrátil ju naspäť do parlamentu a otvoril
tak možnosť celospoločenskej diskusie.
Poistenci zmenili poisťovne ale nevrátili preukazy
13. 3. 2009
Vyše 18 000 poistencov svojej pôvodnej zdravotnej poisťovni nevrátilo v tomto roku po prepoistení sa preukaz poistenca. Poistencom za nevrátenie preukazu pritom hrozí pokuta až do výšky 165 €.
Informoval o tom predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Napriek tomu je toto číslo približne päťkrát nižšie ako v minulosti. Najviac
nevrátených preukazov eviduje Zdravotná poisťovňa Dôvera. Nasleduje Všeobecná
zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa.
Najmenej nevrátených preukazov
zaznamenala Apollo zdravotná poisťovňa.
Najvyššia možná sankcia čaká na
tých, ktorí sa prepoisťujú každý rok a pravidelne si neplnia svoje povinnosti,
ako aj na tých, ktorí nezabránia zneužitiu svojho preukazu. Pokutovanie však
nie je vylúčené ani v ostatných
prípadoch. Predseda Úradu sa domnieva,
že množstvo poistencov vráti preukazy ešte v nasledujúcich dňoch. Ak tak urobia, môžu sa sankcii vyhnúť. Úrad to môže zohľadniť. V minulom roku Úrad
pokutoval asi 2 000 poistencov.
Zdravotnú poisťovňu môžu poistenci zmeniť vždy raz do roka, pričom
prihlášku do novej zdravotnej poisťovne musia podať do 30. septembra. Klientom
novej poisťovne sa stávajú vždy k 1. januáru nasledujúceho roka. Preukazy
pôvodnej poisťovne je potrebné vrátiť
do 8. januára. Od začiatku tohto roka zmenilo zdravotnú poisťovňu na Slovensku
178 916 poistencov.
Zástupcovia živnostníkov budú od štátu žiadať nižšie odvody na nemocencké
12. 3. 2009
Zníženie alebo dočasné zrušenie odvodov na nemocenské poistenie pre malých podnikateľov budú žiadať od štátu zástupcovia živnostníkov. Zníženie odvodov by podľa nich pomohlo ľahšie znášať dopady hospodárskej krízy a podporiť podnikanie.
Možné úpravy v nemocenskom poistení
sa podľa ministerstva práce zvažujú. V rámci protikrízových opatrení odobril
parlament zníženie iného povinného odvodu.
Parlament súhlasil s návrhom vlády, aby sa príspevky do tzv. fondu
solidarity znížili od apríla na 2 % zo súčasných 4,75 % vymeriavacieho základu.
Odvody živnostníkom na čas klesnú
11. 3. 2009
O niečo pomalšie by v budúcnosti mali rásť odvody živnostníkov na sociálne a zdravotné poistenie. Výška týchto odvodov sa od budúceho roku už nebude odvíjať od minimálnej ale od priemernej mzdy.
Pomalší rast priemernej mzdy by mal mať priaznivý vplyv aj na výšku odvodov. Novinku včera
schválil parlament v rámci štátnych opatrení na boj proti kríze. Okrem
odpojenia odvodov od minimálnej mzdy
poslanci živnostníkom schválili aj zníženie sadzby odvodov do rezervného
fondu solidarity. Úľava by mala platiť do konca budúceho roka.
Napriek obidvom novinkám minimálne odvody stúpnu na
141,89 €, takže oproti dnešku si živnostníci priplatia približne 2,5 €. Ak by
však nebolo došlo k týmto zmenám rast minimálnych odvodov by bol ešte vyšší.
Nový systém je spravodlivejší aj podľa Slovenského
živnostenského zväzu, ktorý tieto zmeny presadil. Obmedzí totiž politické
vplyvy, pretože o minimálnej mzde a teda nepriamo aj o výške odvodov rozhoduje
vláda. Priemernú mzdu neovplyvní nikto, len reálna situácia v národnom
hospodárstve.