V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“

Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“

Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.

Pozor, aby ste s vaničkou nevyliali aj dieťa! Primár Marat v súkromnej pôrodnici.

Kým lenivý myslí, chytrý urobí.

Lepšie byť malým pánom, ako veľkým sluhom.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.