V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.

Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.

Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.

Pár minút po tom, ako podpíšete so zahraničným partnerom zmluvu o pôžičke, zmenia kurz koruny vo váš neprospech.

Potenciálny klient sa v kancelárii pýta advokáta: „Koľko u vás stojí konzultácia?“ „Tisícku za tri otázky.“ „A nemáte pocit, že je to trochu drahé?“ „Áno, to je. A aká je vša tretia otázka?“

Pani podala žiadosť o rozvod. Na pojednávaní sa sudca pýta: „Môžete uviesť dôvod na rozvod?“ „Manžel vždy číta detektívky prvý a zakaždým na prvú stranu napíše meno vraha!“

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“