Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.

Aj to najväčšie zlo má svoj malý začiatok, nad ktorým vždy pohŕdavo mávnete rukou.

Optimista verí, že ak niečo má začiatok, má aj koniec. Pesimista vie, že čím je koniec žiadanejší, tým je vzdialenejší.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.

Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.

Až na konci života zistíte, že ste sa po celý čas driapali na nesprávny vrchol.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...