A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.

Sliepka je spôsob, ako z jedného vajca urobiť viac vajec.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Ak susedovi zdochne krava, zasiahla božia spravodlivosť. Ak si sused kúpi auto, je to do neba volajúce pekelná nespravodlivosť.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Zajtra bude ešte horšie ako je dnes!