Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Ak existuje možnosť urobiť chybu, skôr či neskôr bude chyba urobená.