Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Politika je umenie vyvolávať problémy, vidieť ich všade, chybne ich hodnotiť a na ich odstránenie použiť najhoršie riešenia.

V politike ide väčšinou o voľbu medzi dvoma omylmi. V tých ostatných prípadoch je na výber ešte aj tretí omyl.

Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“