Murphy radí
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život je obchod
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)
Podnikanie bez obrazotvornosti je nádenníčenie. Alebo inými slovami, trocha fantázie nikoho nezabije. A navyše, fantázia prospieva obchodu.
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)