Závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Závierkovým účtovným prípadom je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ide o účtovné prípady,
• pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
• ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“, používa v prípadoch:
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
K
V priemysle prekročila priemerná mzda 1 250 eur
12. 11. 2021
Slováci zarobili v priemere v septembri 2021 viac ako pred rokom. Najviac si polepšili pracovníci vo veľkoobchode a ubytovaní, ktorým vzrástla reálna mzda o viac ako sedem percent. Vyplýva to z aktuálnych údajov štatistického úradu. Len v dvoch sledovaných odvetviach došlo k poklesu reálnych miezd. Konkrétne pri dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a v poštových službách a službách kuriérov.
Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla úroveň 1 251 eur, čo v reálnom vyjadrení predstavuje len nárast o pol percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Najviac zarábajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, ich priemerná mzda dosahuje 2 136 eur. Reálne si polepšili o 2,6 percenta.
Reálny rast platov ovplyvňuje inflácia, ktorá sa v septembri vyšplhala na 5,1 percenta. To znamená, že len vzhľadom na životné náklady platy stúpli iba tým zamestnancom, ktorí si v nominálnom vyjadrení polepšili o viac ako 5,1 percenta.
V
Úprava v asignácii dane v nadväznosti na úpravu zákona o bankách
4. 11. 2021
Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa v nadväznosti na úpravu zákona o bankách má odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.
Uvedené znamená, že:
– ak prijímateľ podielu zaplatenej dane požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok vymedzených v § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h) a j) ZDP do 30. 11. bežného roka, notár overí uvedené skutočnosti automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento postup sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, ktorí sa budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch.
– v aktuálnom roku 2021 notári budú zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení bánk. Ak prijímateľ podielu zaplatenej dane preukáže v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a že nedošlo k zmene čísla účtu tohto prijímateľa, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár uvedenú skutočnosť automatizovane overí.
Podmienky osvedčované notárom podľa § 50 ods. 6 ZDP po novele:
– písm. d) – prijímateľ je osobou uvedenou v § 50 ods. 4 ZDP, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v § 50 ods. 5 ZDP
– písm. e) – prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h)
– písm. g) – prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov
– písm. h) – prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu; to neplatí v prípadoch doplnených novelou
– písm. j) - prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb.
K
Zmeny v asignácii dane
1. 11. 2021
V júli 2021 schválila Národná rada SR dve novely právnych predpisov, ktoré sa týkajú podielu zaplatenej dane z príjmov.
Pre prijímateľov podielu zaplatenej dane obdržanej v roku 2020 sa predlžuje lehota na použitie prijatých prostriedkov, ako aj lehota na zverejnenie špecifikácie použitia prijatých prostriedkov. S cieľom zníženia administratívnej náročnosti sa vypúšťajú niektoré údaje z vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a povinnosti prijímateľov.
Dňa 2. 7. 2021 schválila NR SR zákon č. 279/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle článku I. tejto novely sa do zákona č. 67/2020 Z. z. doplnil § 24ac, v zmysle ktorého:
– podiel zaplatenej dane z príjmov za rok 2019 poukázaný prijímateľovi podielu zaplatenej dane z príjmov v roku 2020 možno v súvislosti s pandémiou použiť na účely podľa § 50 ods. 5 z. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) do konca roku 2022. Lehota na použitie prostriedkov podielu zaplatenej dane z príjmov, ktoré boli prijímateľovi poukázané v roku 2020 sa tak predlžuje o jeden rok.
– tento prijímateľ je povinný zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane z príjmov prijatého v roku 2020 do konca mája 2023. V nadväznosti na predĺženie lehoty na použitie prostriedkov podielu zaplatenej dane sa predlžuje aj lehota na zverejnenie presnej špecifikácie použitého podielu zaplatenej dane tiež o jeden rok.
Predmetná novela je účinná od 15. júla 2021.
Podiel zaplatenej dane musí prijímateľ použiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP, ktorými sú:
– ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb
– podpora a rozvoj športu
– poskytovanie sociálnej pomoci
– zachovanie kultúrnych hodnôt
– podpora vzdelávania
– ochrana ľudských práv
– ochrana a tvorba životného prostredia
– veda a výskum
– organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.
K
Dopady minimálnej mzdy na vybrané peňažné plnenia
1. 11. 2021
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu. Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil a mzdové príplatky sa stanovujú pevnou sumou, napr. príplatok za hodinu práce v sobotu nie je stanovený ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určený pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, napr. príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve [§ 43 ods. 1 ZP].
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu, prípadne v noci možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške ustanovenej Zákonníkom práce, ide o tzv. derogačnú klauzulu. Zníženú sadzbu príplatku nemožno uplatniť pri príplatku za prácu v noci u rizikového povolania.
K