Závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Závierkovým účtovným prípadom je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ide o účtovné prípady,
• pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
• ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“, používa v prípadoch:
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
K
Poľsko chce znížiť daň z príjmu na 12 percent
25. 3. 2022
Poľsko chce od 1. júla znížiť daň z príjmu fyzických osôb zo 17 na 12 percent. Zmena by sa mala dotknúť dôchodcov aj ľudí pracujúcich na plný úväzok, informujú dnes poľské médiá. Návrh vypracovalo ministerstvo financií, ktoré tak reaguje na ekonomické dopady vojny na Ukrajine. Ročné náklady na chystané daňové zmeny sa odhadujú na 15 miliárd zlotých (3 100 000 eur).
Reforma sa bude týkať príjmov do výšky 120.000 zlotých (asi 25 000 eur). Zahrnie príjmy zamestnancov, ale aj dôchodcov a podnikateľov, uviedol server Business Insider.
Nedávno zavedené daňové úľavy pre strednú triedu, ktoré čelili kritike za prílišnú komplexnosť, ale budú zrušené. Ľudia, ktorí platia 19 percentnú paušálnu daň, si však nanovo budú môcť zo základu dane odpočítať poistné na zdravotnú starostlivosť.
Zmeny, ktoré ministerstvo financií predložilo na konzultácie, vstúpia do platnosti od budúceho roka, ale budú uplatnené spätne od 1. júla tohto roka. Z návrhu by podľa ministerstva malo mať prospech takmer 13 miliónov daňovníkov.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že pandémia a vojna na Ukrajine majú na poľskú ekonomiku tvrdé dopady. Podľa neho prichádzajú ťažké časy, a vláda preto pripravila "antiputinovský štít", ktorý má Poliakov chrániť pred následkami vojny prejavujúcimi sa aj vysokými cenami surovín a potravín.
V
Osoba so zdravotným postihnutím
15. 2. 2022
Väčšina osôb so zdravotným postihnutím je úplne alebo do značnej miery vyčlenená z pracovného života, čo má za následok celý rad negatívnych socio-ekonomických následkov pre osobu so zdravotným postihnutím, jej život a jej okolie, nakoľko buď nepracuje vôbec, alebo len na báze menej výhodných foriem pracovno-právnych vzťahov, nie v pracovnom pomere.
Preto dochádza ku skráteniu 30 dňovej lehoty na 7 dní (Zákonník práce dostane postavenie lex specialis) a zavádza sa do Zákonníka práce fikcia udelenia súhlasu s ukončením pracovného pomeru výpoveďou pre prípad, že sa Úrad práce do 7 dní od doručenia žiadosti o udelenie súhlas nevyjadrí.
Zámerom zákonodarcu určite nie je poškodzovanie osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, vďaka tomu, že sa pre zamestnávateľa znižuje byrokratická náročnosť tohto procesu, keďže sa Úradu práce skracuje lehota na rozhodnutie a zavádza sa fikcia súhlasu so skončením pracovného pomeru, ak sa Úrad práce nevyjadrí. Zákonodarca si sľubuje zvýšenie šancí osôb so zdravotným postihnutím na úspešné uplatnenie sa na trhu práce a ich vyššiu konkurencieschopnosť, keďže obava zamestnávateľa, že nebude možné dostatočne flexibilne skončiť pracovný pomer výpoveďou s takýmto zamestnancom, sa vo svetle právnej úpravy ukazuje ako zjavne neopodstatnená.
K
Vláda chce výraznejšie zdaniť energiu z jadra
11. 2. 2022
Slovenská vláda schválila návrh na zvláštne zdanenie zisku z predaja elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Podľa predlohy by štát vďaka novej dani mohol tento rok získať okolo 53 miliónov eur, v budúcom roku až 269 miliónov eur.
Jediným výrobcom elektriny z jadra na Slovensku je spoločnosť Slovenské elektrárne (SE). V nej drží kontrolný podiel koncern Enel a Energetický a priemyselný holding (EPH), ktorý ovláda český miliardár Daniel Křetínský, zvyšných 34 percent akcií SE vlastní slovenská vláda.
Najväčší podiel na výrobe elektriny v krajine majú práve jadrové elektrárne, ktorých význam v slovenskej energetike ešte stúpne po chystanom spustení dokončeného tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Sadzba novej dane bude podľa predlohy 50 percent, počítať sa bude z rozdielu medzi burzovou cenou elektriny v určenom období a nákladmi na výrobu elektriny z jadra, ktoré potvrdí energetický regulačný úrad. Trhové ceny elektrickej energie už vlani výrazne vzrástli.
V
Pripravované zmeny v sociálnom poistení
31. 1. 2022
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný v súvislosti s potrebou vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.
Reflektujúc záväzok vlády SR, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala predĺžiť ochrannú lehotu pri otehotnení po strate zamestnania na 6 mesiacov a ochrannú lehotu pre ženy, ktorým zaniklo nemocenské poistenie (stratili prácu), ak porodia do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, sa navrhuje predlžiť ochrannú lehotu pre ženy, ktoré otehotnejú do šiestich mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII. Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl. XVIII).
Účelom návrhu zákona je tiež potreba zavedenia súboru opatrení, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Zmeny by mali nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2022, 1. 1. 2023 a 1. 1. 2024.
Ďalej sa navrhuje:
• z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti;
• zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti;
• úprava niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vykonávania vonkajšej kontroly Sociálnou poisťovňou.
K