Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Ak existuje možnosť urobiť chybu, skôr či neskôr bude chyba urobená.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Nezvratným dôkazom, že inde vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, je, že sa nikdy nepokúsili s nami spojiť.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.