Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
Prvoradou úlohou projektanta je, aby výrobcovi sťažil a údržbárom znemožnil prácu.
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.
Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.
Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)