Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)
Človek a byrokracia
Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.
Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.
Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek očami klasikov
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
(Myšlienky bez cla)
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)