Zamestnanecká prémia – daňové priznanie FO za rok 2017
5. 2. 2018
Podmienky, za ktorých vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, sú uvedené v zákone o dani z príjmov, pričom na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky.
Za rok 2017 pri posudzovaných príjmoch do 5 220 eur nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká.
Pri výške posudzovaných príjmov aspoň 5 220 eur sa zamestnanecká prémia vypočíta prenásobením sadzbou dane 19 % rozdielu sumy 3 803,33 eura a vykázaného základu dane zníženého o povinné poistné, ak je základ dane nižší ako 3 803,33 eura. Zamestnanecká prémia (kladné číslo z prepočtu) by mohla vyjsť len daňovníkovi, ktorý si poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak by zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vypočíta sa pomerná časť zamestnaneckej prémie so zaokrúhlením na eurocenty nahor (pri výpočte sa vychádza z nezaokrúhlenej ročnej výšky a zaokrúhli sa až konečná výška).
Zamestnanecká prémia je určená výlučne pre zamestnancov. Uplatňuje sa po skončení kalendárneho roka u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. V daňovom priznaní typ A sú na výpočet výšky zamestnaneckej prémie vyčlenené riadky 44 až 47, pričom riadok 47 sa vyplňuje len v prípade zmeny výšky zamestnaneckej prémie v dodatočnom daňovom priznaní. V priznaní daňovník uvedie aj výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak iba kvôli výpočtu zamestnaneckej prémie. Daňovník, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú prémiu, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné časti základu dane a daň uvedie v priznaní vo výške nula. Ak boli zamestnávateľom v priebehu roka zrazené preddavky na daň, vznikne v daňovom priznaní daňový preplatok. Zamestnaneckú prémiu vyplatí daňovníkovi daňový úrad, ktorý mu aj vráti prípadné zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva priznania (XI. oddiel). Pri vrátení preplatku postupuje daňový úrad podľa ustanovenia § 79 daňového poriadku.
Nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť aj zamestnancovi, ak je súčasne podnikateľom, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol žiadne príjmy z podnikania, ale uplatnil daňové výdavky, vykázal daňovú stratu a splnil všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Táto fyzická osoba vykoná výpočet zamestnaneckej prémie v XIII. oddieli tlačiva priznania typ B a požiada o jej vyplatenie samostatnou žiadosťou.
Porastú dane z alkoholu a hazardných hier
13. 7. 2009
Podľa slov ministra financií sa okrem toho žiadne významnejšie zvyšovanie daní na Slovensku nechystá. Nie je to nevyhnutné.
Nastavenie daňového systému však
napriek tomu bude v budúcnosti potrebné prehodnotiť. Minister označil za
absurdné tvrdenia, že je možno znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať
niektoré aktivity.
Podľa ministra financií Slovensko aj napriek
výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v
takej zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom z nej malo byť
radikálnejšie zvyšovanie daní. Sociálny štandard obyvateľov by nemal byť
dotknutý.
Existenčné dôvody nútia ľudí pracovať pod cenu
10. 7. 2009
Kríza mnohým zamestnancom nedáva na výber a z existenčných dôvodov sú nútení často pracovať pod cenu. V máji tohto roka prvýkrát od februára 2006 medziročne klesli platy v slovenskom priemysle.
Podľa informácií Štatistického úradu sa oproti
máju 2008 sa priemerná nominálna mzda znížila o 1,3 percenta, reálna - očistená
od inflácie - dokonca o 3,4 percenta.
Pokles reálnej mzdy je podľa niektorých
analytikov spôsobený najmä rôznymi odstávkami výroby a skrátenými pracovnými
týždňami, kedy zamestnanci dostávajú
iba 60 % mzdy. Ak sa výroba začne oživovať, možno očakávať, že rast miezd sa
bude pohybovať okolo nuly.
Medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím
sú rozdiely v mzdách takmer päťnásobné. Vedú ľudia pracujúci v informáciách a
komunikáciách s priemerným platom vyše 1500 €. Najnižšie mzdy zaznamenali
zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev s priemerom 340 €.
Vysoké rozdiely v zárobkoch v rozličných
sektoroch budú pravdepodobne pretrvávať aj naďalej.
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)
Z existenčných dôvodov sú ľudia ochotní pracovať pod cenu
7. 7. 2009
Pre firmy dobrá správa, pre zamestnancov a uchádzačov o prácu zlá. Trh práce zapĺňajú ľudia, ktorí sú ochotní z existenčných dôvodov pracovať pod cenu.
Očakávania žiadateľov na výšku platu už
"podliezli" úroveň z prvého kvartálu roka. Podľa pracovného portálu
Profesia.sk mzdy každoročne rástli v priemere o viac ako 10 %. Nový trend sa
neprejavuje len v odvetviach priemyselnej výroby či dopravy, ktoré hospodárska
kríza zasiahla ako prvé, ale aj vo firmách. Očakávania záujemcov o prácu sa
prispôsobili momentálnej situácii na trhu.
Platové otázky nekladú tak direktívne, skôr je pre nich podstatné dostať
sa do pracovného pomeru. Najvýraznejší pokles nárokov bol zaznamenaný u
absolventov. Kým v minulosti si cenu práce výrazne nadhodnocovali, v súvislosti
s krízou ich mzdové požiadavky klesajú. Aktuálna situácia na trhu zatiaľ
nenasvedčuje, že by mzdy mali rásť.