Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.

V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.

To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.

Zákon epidémie: Chyby zo zlého zákona sa prenesú aj do doteraz dobrých zákonov.

Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.

Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.