Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.

Jediná naozajstná voľba, ktorá vám zostane po príchode na svet, je voľba medzi zlým a ešte horším.

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Ak je za jednu chybu zodpovedných viacero ľudí, znamená to, nikto nie je zodpovedný.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.