Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.

Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Je lepšie byť bohatým než hlúpym.

Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.