Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.

Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.