Murphy radí
Murphyho postrehy
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a život
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.
Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.
Ani tým, že sa budete brániť každej zmene, nezabránite zmene k najhoršiemu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Parkinsonove zákony - V. večer
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)