Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všeobecné ustanovenia
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
(Murphyho zákonník)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho postrehy
Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.
Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)