Zákonné dôvody, na základe ktorých zaniká povinnosť platiť preddavky na daň z MV
15. 9. 2023
Zákonný zánik povinnosti platiť preddavky na daň je obsiahnutý v § 10 ods. 12 zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého zaniká povinnosť platiť tie preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností obsiahnutej v § 9 ods. 3 až 7 cit. zákona.
Skutočnosťami, ktoré sú dôvodom na ukončenie povinnosti platenia preddavkov na daň sú:
• zrušenie spoločnosti bez likvidácie,
• vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka,
• zrušenie daňovníka s likvidáciou,
• ukončenie podnikania alebo prerušenie podnikania a
• úmrtie daňovníka.
Ak teda počas zdaňovacieho obdobia dôjde k niektorej z vyššie uvedených skutočností, daňovník nie je zo zákona povinný platiť tie preddavky na daň, ktoré sú splatné po dni, v ktorom k niektorej z týchto skutočnosti došlo.
S
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
O zýšení minimálnej mzdy sa stále rokuje
11. 8. 2009
O návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 295,5 € na 319,5 € sa stále vedú rokovania.
O návrhu má
budúci týždeň v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Išlo by o
nárast najnižších miezd o 8,1 %, čo bola
miera rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku
2008. V predloženom návrhu ministerstvo
zohľadnilo ekonomickú a sociálnu situáciu v Slovenskej republike za
predchádzajúce dva kalendárne roky. V materiáli, o ktorom má rokovať
tripartita sa uvádza, že návrh zohľadňuje najmä vývoj spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima.
Na výške budúcoročnej
minimálnej mzdy sa zamestnávatelia a odborári nedohodli. Zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľské
organizácie odmietajú. Naopak, zvyšovanie
minimálnej mzdy presadzuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Pre budúci
rok odborári navrhujú jej valorizáciu o
8,1 %. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odborárov obviňuje, že svojimi návrhmi k rokovaniam o minimálnej
mzde ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových
nákladov vedie podľa nich k rušeniu
pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. V čase poklesu produktivity práce a poklesu
priemernej mzdy Únia zamestnávateľov preto nevidí žiadny dôvod na rast
minimálnej mzdy a upozorňuje, že návrh odborových zväzov by v prípade jeho
schválenia predstavoval likvidáciu mnohých podnikov a tisíce zamestnancov by
ostali bez práce. Minimálna mzda by sa v budúcom roku nemala zvyšovať ani podľa
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
V konečnom
dôsledku môže výšku minimálnej mzdy určovať vláda na základe novely zákona o
minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka.
Novela stanovuje pre rozhodovanie vlády
o konkrétnej sume minimálnej mzdy iba spodnú hranicu. Táto hranica je daná
mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní
minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a vláda ju môže nariadením upraviť.
Mala by pritom prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na
úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej
priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj
produktivity práce.
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.
Najviac nezamestnaných je vo veku 20 až 29 rokov
10. 8. 2009
Úrady práce a sociálnych vecí ku koncu júna tohto roka evidovali najviac nezamestnaných vo veku od 20 do 29 rokov.
Išlo takmer o 99,3 tisíc osôb. Najpočetnejšou druhou skupinou ľudí bez práce boli osoby vo veku od
30 do 39 rokov, a to v počte 81,4 tisíc. Úrady práce zaznamenali vo veku 40 až 49 rokov
ku koncu prvého polroka 78,5 tis. uchádzačov o
zamestnanie a vo veku 50 až 59 rokov nemalo prácu 77,4 tis. nezamestnaných. Vo veku do 19 roov sa do kategórie
nezamestnaných zaradilo vyše 6 tis. osôb
a vo veku nad 60 rokov išlo takmer o 6 tis. ľudí bez práce. Vyplynulo to z podrobných štvrťročných štatistík o
nezamestnanosti na Slovensku, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
V prešovskom
a košickom kraji je najviac nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 20 do
29 rokov. Vo svojej evidencii úrady
práce v prešovskom kraji mali ku koncu
júna spolu 21,6 tis. nezamestnaných patriacich do tejto vekovej kategórie, v
košickom kraji bolo v tomto veku evidovaných takmer 18,8 tis. nezamestnaných.
Naopak, bez práce bolo ku koncu prvého polroka najmenej mladých ľudí v
Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. V bratislavskom
kraji to bolo 4,3 tis nezamestnaných
ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, v trnavskom kraji bolo v tejto vekovej
kategórii takmer 7,5 tis. nezamestnaných a v trenčianskom kraji takmer 8,6 tis.
nezamestnaných.
Miera
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medzimesačne vzrástla o 0,42 ku koncu júna
na 11,81 % percentuálneho bodu. Na
Slovensku ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od januára 2006. Miera
evidovanej nezamestnanosti sa medziročne minulý mesiac zvýšila o 4,39
percentuálneho bodu. Ku koncu júna
evidovali úrady práce 313 076 nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do
práce. Oproti koncu mája to bol nárast o
11 205 osôb a medziročne je to nárast o 119 621 osôb.
Ku koncu
minulého mesiaca predstavoval celkový
počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie 348 628 osôb. Celkovo ide o medzimesačný
nárast o 11 702 osôb a medziročné zvýšenie o 125 711 uchádzačov o zamestnanie.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o
zamestnanie predstavovala na konci júna
13,16 %. Oproti koncu mája zvýšenie predstavovalo 0,45 percentuálneho bodu, v porovnaní s koncom
júna minulého roka došlo k nárastu o
4,62 percentuálneho bodu.