Existuje milión spôsobov ako premárniť deň, tak prečo práve prácou?

Dobré nápady na ceste hore alebo zmenia autora, alebo sa stratia v zásuvkách referentov, zlé sa rozmnožia na kopírke a meno autora sa podčiarkne fixkou.

Ak zamestnanci neskončia prácu za prvých 24 hodín, nechajte ich pracovať aj v noci.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.