Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)

Cieľ musí človek poznať skôr ako trasu. (Jean Paul)

Optimizmus a pesimizmus sa od seba líšia akurát stanovením dátumu konca sveta. (Lec)

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“