Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Rozvádzať sa kvôli sobášu s inou je zárukou, že o rok budete mať reprízu.

Všetko, čo sa v manželstve povedalo, bude raz použité proti vám.