Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.

Nezvratným dôkazom, že inde vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, je, že sa nikdy nepokúsili s nami spojiť.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.

Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Ľubovoľné novovyvinuté zariadenie musí obsahovať aspoň jednu súčiastku, ktorá je zastaralá, dve, ktoré nie je možné zaobstarať a tri, ktoré sú ešte len vo vývoji.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)