Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Neskoro doručená informácia môže byť príčinou rozvodu.

Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.

Čo to je manna nebeská? Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?