Kto veľa pýta, málo dostane.

Čo raz z úst vyletí, to ani štyri kone späť nevtiahnu.

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.

Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.

Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.

Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...

Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.

Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.