Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Ak stretneš hlupáka, nepúšťaj sa s ním do diskusie.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy optimista
Ak vaše slová prestávajú počúvať, je čas na zmenu štýlu: menej slov a viac úplatkov.
Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.
Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.
(Murphyho zákonník)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Murphyho zákony a komentáre
Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“
Kedysi platilo: Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Dnes platí: Nebabri sa s tým a navaľ to všetko mne!
Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)