Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Neučte deti pravdovravnosti, nakoniec im to zostane.

Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.

Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.