Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Muž, kým sa neožení, si nerobí ťažkú hlavu z budúcnosti.

Na druhý deň po svadbe vám manžel vysvetlí, že tú istú nevestu nosí na rukách vždy iba raz a nákupy v rukách už vôbec nie.

Váš manželský partner bude v zlom stáť vždy pri vás – aby to zlé bolo aj hmatateľné.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Matka príroda je macocha.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.

Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.