Zákon o službách zamestnanosti
22. 2. 2018
Dňa 8. 2. 2018 bola schválená novela zákona, ktorá nadobudne platnosť 1. 5. 2018. Kto a kedy má nárok na príspevok na presťahovanie za prácou?
Úrad poskytuje príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu výdavkov súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý
a) bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo
b) písomne požiada o príspevok počas poberania príspevku podľa § 53 alebo do jedného mesiaca od skončenia poberania príspevku podľa § 53.
Prílohou k žiadosti o poskytnutie príspevku je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu, ktoré je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 3 najmenej 70 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa neposkytuje, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a.
Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km.
Výdavky súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku sú preukázané výdavky súvisiace s presťahovaním a preukázané výdavky na
a) úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
b) nájomné.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas dvoch rokov v sume najviac 4 000 eur v úhrne, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, v sume najviac 6 000 eur v úhrne.
Manželia žiadajú o príspevok spoločnou žiadosťou, v ktorej uvedú manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.
Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov podľa odseku 4.
Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca,
c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu,
d) obdobie poskytovania príspevku,
e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,
f) podmienky poskytnutia príspevku,
g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
i) ďalšie dohodnuté náležitosti.
Úrad opätovne poskytne príspevok najskôr po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Najviac nezamestnaných je vo veku 20 až 29 rokov
10. 8. 2009
Úrady práce a sociálnych vecí ku koncu júna tohto roka evidovali najviac nezamestnaných vo veku od 20 do 29 rokov.
Išlo takmer o 99,3 tisíc osôb. Najpočetnejšou druhou skupinou ľudí bez práce boli osoby vo veku od
30 do 39 rokov, a to v počte 81,4 tisíc. Úrady práce zaznamenali vo veku 40 až 49 rokov
ku koncu prvého polroka 78,5 tis. uchádzačov o
zamestnanie a vo veku 50 až 59 rokov nemalo prácu 77,4 tis. nezamestnaných. Vo veku do 19 roov sa do kategórie
nezamestnaných zaradilo vyše 6 tis. osôb
a vo veku nad 60 rokov išlo takmer o 6 tis. ľudí bez práce. Vyplynulo to z podrobných štvrťročných štatistík o
nezamestnanosti na Slovensku, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
V prešovskom
a košickom kraji je najviac nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 20 do
29 rokov. Vo svojej evidencii úrady
práce v prešovskom kraji mali ku koncu
júna spolu 21,6 tis. nezamestnaných patriacich do tejto vekovej kategórie, v
košickom kraji bolo v tomto veku evidovaných takmer 18,8 tis. nezamestnaných.
Naopak, bez práce bolo ku koncu prvého polroka najmenej mladých ľudí v
Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. V bratislavskom
kraji to bolo 4,3 tis nezamestnaných
ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, v trnavskom kraji bolo v tejto vekovej
kategórii takmer 7,5 tis. nezamestnaných a v trenčianskom kraji takmer 8,6 tis.
nezamestnaných.
Miera
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medzimesačne vzrástla o 0,42 ku koncu júna
na 11,81 % percentuálneho bodu. Na
Slovensku ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od januára 2006. Miera
evidovanej nezamestnanosti sa medziročne minulý mesiac zvýšila o 4,39
percentuálneho bodu. Ku koncu júna
evidovali úrady práce 313 076 nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do
práce. Oproti koncu mája to bol nárast o
11 205 osôb a medziročne je to nárast o 119 621 osôb.
Ku koncu
minulého mesiaca predstavoval celkový
počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie 348 628 osôb. Celkovo ide o medzimesačný
nárast o 11 702 osôb a medziročné zvýšenie o 125 711 uchádzačov o zamestnanie.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o
zamestnanie predstavovala na konci júna
13,16 %. Oproti koncu mája zvýšenie predstavovalo 0,45 percentuálneho bodu, v porovnaní s koncom
júna minulého roka došlo k nárastu o
4,62 percentuálneho bodu.
Po voľbách sa pravdepodobne zvýšia dane
7. 8. 2009
Kríza sekajúca príjmy rozpočtu zrejme prinesú občanom Slovenska vyššie dane.
Po
budúcoročných voľbách nová vláda podľa
Medzinárodného menového fondu bude musieť zrejme pristúpiť aj k vyššiemu
zdaneniu príjmov. Štát si inak neporadí s hrozivo veľkou dierou vo verejných
financiách.
Keďže
priestor šetriť na strane výdavkov je obmedzený, pravdepodobne bude potrebné
vyššie zdanenie príjmov. Uviedol to fond v správe, ktorú zverejnil po
každoročných diskusiách so zástupcami slovenského ministerstva financií či
centrálnej banke.
Podľa správy
sa fond zhodol s ministrom financií, že v strednodobom horizonte si
situácia zrejme vyžiada aj vyššiu daň z príjmov. V správe sa dodáva, že
Slovensko v rámci európskej dvadsaťsedmičky patrí medzi krajiny s najnižším
daňovým zaťažením.
Medzi
riadkami sa v správe píše, že vláda
nemá v strednodobom horizonte nijaký plán, ako znižovať verejný schodok. Podľa
správy bude potrebné takýto plán prijať
a robiť radikálne opatrenia na strane výdavkov alebo vyriešiť problém cez dane.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi
6. 8. 2009
Kto môže získať peniaze napríklad z predaja auta, nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemá.
V posledných dňoch úrady práce častejšie
odpovedajú na otázky ľudí o tom, z čoho majú žiť, keď sa im skončí
podpora. Ak si nenašli prácu za šesť mesiacov, keď dostávali polovicu svojho
posledného platu, musia sa pripraviť na výrazné obmedzenie svojho rodinného
rozpočtu. Mnohí z nich budú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi.
Požiadať však môžu aj o iné sociálne príspevky.
Rozumné je, keď sa ľudia
prídu informovať o dávkach v hmotnej núdzi ešte počas poberania dávky
v nezamestnanosti. Na odbore sociálnych vecí príslušného úradu podľa
miesta bydliska poradia, kto a na aké dávky má nárok, prípadne urobia aj
prepočet. Ak nárok na pomoc v hmotnej núdzi nezamestnanému nevznikne,
zistí to ešte pred ukončením poberania dávky v nezamestnanosti.
Z toho pre neho vyplýva, že si musí hľadať aj menej výhodnú prácu.
Ak nárok na
dávky vznikne, o každú z nich je
potrebné požiadať na úrade práce. Potrebné tlačivá sú k dispozícii na
internetovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na
jednotlivých úradoch. Okrem svojich
údajov a údajov o príjme, je potrebné uviesť aj podrobnosti o manželovi,
manželke, deťoch a majetku. Nárok na dávky totiž nevzniká napríklad vtedy, ak
príjem máte pod stanovenou hranicou, no máte napríklad chalupu či auto, ktoré
môžete predať. Podľa zákona nemožno od občana požadovať iba predaj alebo
prenájom tej nehnuteľnosti, v ktorej trvale býva, pôdy, ktorú využíva pre svoju
potrebu či hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti.
Úrady
vyplácajú dávky mesačne pozadu, ale nevyplácajú ich napríklad vtedy, ak ste v hmotnej núdzi v
zahraničí.
Po skončení
podpory je možné získať dávku v hmotnej núdzi. Poskytovanie tejto dávky je
vysoko individuálne a závisí od celkovej rodinnej, príjmovej
a majetkovej situácie žiadateľa.
Spoločne
posudzované osoby, teda domácnosť alebo rodina majú na túto dávku nárok aj
vtedy, keď je ich príjem dohromady pod hranicou životného minima
a vlastným pričinením alebo vlastným majetkom si príjem nevedia zvýšiť.
Pre
jednotlivca je výška dávky 58,43 € mesačne, pre dvojicu s najviac štyrmi deťmi
150,04 €.
V hmotnej
núdzi existuje nárok aj na ďalšie príspevky k základnej dávke. Domácnosť
získa pár eur mesačne, ak ide o tehotnú ženu, o dieťa do jedného roka
či dieťa v čase povinnej školskej dochádzky. Dvoma eurami mesačne štát prispeje
aj na zdravotnú starostlivosť.
Aktivačný
príspevok 63,07 € mesačne v hmotnej
núdzi môže získať ten člen domácnosti, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu formou
externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce,
alebo sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb. Ako príspevok na
bývanie môže človek získať 52,12 a viac € mesačne ak je nájomcom, alebo
vlastníkom a predloží doklad o zaplatení nákladov na bývanie za
predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Meškať však
nesmie so splácaním doterajších nedoplatkov spojených s bývaním.
Ak príde
o prácu len jeden člen domácnosti a rodina má vyšší príjem ako
životné minimum, druhý člen domácnosti nárok na dávku v hmotnej núdzi
pravdepodobne nezíska. Rodina môže spĺňať podmienky na priznanie dotácie na
stravu alebo školské potreby pre deti aj vtedy, keď nárok na dávku v hmotnej
núdzi nevznikne. Stačí, ak domácnosť splní podmienky na dávku v hmotnej
núdzi len v jednom mesiaci a tieto dotácie môže využívať polovicu
školského roka.
O dávky
musí požiadať škola, obec alebo občianske združenie. Štát na stravu prispieva
najviac jedno € na obed alebo 0,34 € na iné jedlo za deň, keď sa dieťa
zúčastnilo na vyučovaní. Na školské potreby získa dieťa z rodiny, ktorá
je v hmotnej núdzi na celý školský
rok dotáciu 33,19 €.
Poistné na sociálne poistenie sa pravdepodobne meniť nebude
6. 8. 2009
Sadzby poistného na sociálne poistenie od začiatku budúceho roka by sa nemali meniť. Ministerstvo práce a sociálnych vecí pracuje síce na zmenách súvisiacich s harmonizáciou sadzieb poistného pre jednotlivé základné fondy sociálneho poistenia a rezervný fond solidarity. Tieto zmeny v sadzbách poistného by však nemali byť účinné od 1. januára 2010.
Agentúru
SITA o tom informovala zástupkyňa z
mediálneho odboru rezortu práce a sociálnych vecí. Vláda sa vo svojom
programovom vyhlásení zaviazala k tomu, že prijme opatrenia na zreálnenie a
harmonizáciu sadzieb poistného pre jednotlivé základné fondy sociálneho
poistenia a rezervný fond solidarity, a to v záujme ich vybilancovania.
Jednotlivé
fondy sociálneho poistenia, ktoré spravuje Sociálna poisťovňa sú dlhodobo
nevybilancované. Kým fond starobného poistenia je dlhodobo deficitný, prebytky vykazuje fond poistenia v nezamestnanosti,
či fond nemocenského poistenia. Prebytky v iných základných fondoch Sociálna poisťovňa každoročne presúva do starobného fondu. Vlani
takto SP z iných základných fondov do starobného fondu presunula 398,32 mil. €,
z toho 165,97 mil. € išlo z fondu poistenia v nezamestnanosti, 132,77 mil. € z
fondu invalidného poistenia a 99,58 mil. € z fondu nemocenského poistenia.