Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch ...
18. 11. 2024
Bola schválená novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
V súvislosti so zámerom naplnenia požiadaviek zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ktorými by sa zamedzilo podávaniu hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach ako aj zamedzeniu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne zníženie kvality jej poskytovania, právna úprava stabilizuje vzniknutú situáciu, zároveň reflektuje na predmetnú skutočnosť a právnym spôsobom vracia minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
Cieľom novely zákona je navrátenie zákonom určenej minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka, ktorý v rozsahu získaného vzdelania vykonáva odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Taktiež sa novelou zákona zvyšuje platba za poistencov štátu v roku 2024. Celkové finančné zdroje, ktoré sa predpokladali poskytnúť do verejného zdravotného poistenia prostredníctvom platby za poistencov štátu boli stanovené podľa predpokladaného počtu osôb, za ktoré platí poistné štát v r. 2024 v čase tvorby rozpočtu na tento rok. Vzhľadom k skutočnosti, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v r. 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, ustanovuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov.
Vzhľadom na riziko hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, čím môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia, pretože nedostatok personálneho obsadenia zamedzí plneniu činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vzhľadom na potrebu urýchlenej stabilizácie personálneho zabezpečenia ústavných zdravotníckych zariadení, bol schválený zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
K
Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
6. 9. 2017
Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pri nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie.
Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu síce klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS. Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 percenta pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 percenta. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch.
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania poistného SZČO
25. 8. 2017
Poistné, ktorého súčasťou je aj poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Vyrovnaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného si daňovník uplatní ako daňový výdavok v kombinácii s paušálnymi výdavkami.
Poistenec, ktorý v roku 2017 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, uplatní postup podľa § 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2017 príjmy, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2016. Takto môže postupovať len v prípade, ak si neznížil základ dane o záväzok voči zdravotnej poisťovni v rámci úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane. Daňovník v daňovom priznaní preplatok z ročného zúčtovania poistného nezahrnie do príjmov v § 6 a ani daň vybranú zrážkou tu neuvedie.
Vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania poistného zamestnancov
25. 8. 2017
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi. Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi.
Ak nedoplatok zamestnanca z ročného zúčtovania poistného uhradí zdravotnej poisťovni zamestnávateľ, pri výpočte mesačného preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti odpočíta zamestnávateľ z úhrnu zdaniteľných príjmov okrem mesačne plateného poistného aj tento nedoplatok a to v tom mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa v mesiaci, v ktorom ho zaplatil alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2017 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. K daňovému priznaniu priloží kópiu dokladu o zaplatení nedoplatku.
Ak si nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 uhradil zamestnanec v roku 2017 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2016.
Daňový bonus a začiatok školského roka
24. 8. 2017
V súvislosti so začiatkom nového školského roka, resp. akademického roka je aktuálne preukazovanie nároku na daňový bonus zamestnávateľovi, ktorý odpočítava daňový bonus od mesačného preddavku na daň, resp. pokiaľ je preddavok nižší ako nárokovaná výška daňového bonusu, rozdiel zamestnancovi vyplatí.
Pre uplatnenie daňového bonusu sú ustanovené dve základné podmienky:
- splnenie podmienky vyživovaného dieťaťa
- dosiahnutie minimálnych príjmov daňovníkom, ktorý si uplatňuje daňový bonus.
Na uplatnenie daňového bonusu v jednotlivých mesiacoch roku 2017 je potrebná výška zdaniteľných príjmov aspoň 217,50 eur. Zamestnávateľ prihliadne na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Ak príjmy zamestnanca nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň vyššie uvedenú sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. Podmienkou uplatnenia daňového bonusu v ročnej výške za rok 2017 je dosiahnutie zdaniteľných príjmov podľa § 5 aspoň vo výške 2 610 eur. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva.