Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch ...
18. 11. 2024
Bola schválená novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
V súvislosti so zámerom naplnenia požiadaviek zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ktorými by sa zamedzilo podávaniu hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach ako aj zamedzeniu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne zníženie kvality jej poskytovania, právna úprava stabilizuje vzniknutú situáciu, zároveň reflektuje na predmetnú skutočnosť a právnym spôsobom vracia minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
Cieľom novely zákona je navrátenie zákonom určenej minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka, ktorý v rozsahu získaného vzdelania vykonáva odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Taktiež sa novelou zákona zvyšuje platba za poistencov štátu v roku 2024. Celkové finančné zdroje, ktoré sa predpokladali poskytnúť do verejného zdravotného poistenia prostredníctvom platby za poistencov štátu boli stanovené podľa predpokladaného počtu osôb, za ktoré platí poistné štát v r. 2024 v čase tvorby rozpočtu na tento rok. Vzhľadom k skutočnosti, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v r. 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, ustanovuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov.
Vzhľadom na riziko hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, čím môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia, pretože nedostatok personálneho obsadenia zamedzí plneniu činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vzhľadom na potrebu urýchlenej stabilizácie personálneho zabezpečenia ústavných zdravotníckych zariadení, bol schválený zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
K
Billa zvýšila mzdy zaměstnancům v prodejnách průměrně o 1200 korun
18. 10. 2019
Supermarkety Billa v Česku od začátku října zvýšily základní mzdu zaměstnancům v prodejnách o pět procent, tedy průměrně o 1200 korun. Ve čtvrtek o tom informovala mluvčí řetězce Dana Bratánková. Na nárůstu platů se společnost, která patří do první desítky největších prodejců v ČR, dohodla s odbory. Letos zvýšila firma platy již podruhé, celkově tak od začátku roku zvedla v průměru základní mzdy zaměstnanců na prodejnách o 17 procent, uvedla Bratánková. Výši průměrného platu neuvedla.
Průměrný hrubý měsíční plat pokladního v obchodě podle portálu Platy.cz činí 22 935 korun, u prodavače pak 24 069 korun. Průměrná hrubá měsíční mzda v Česku letos ve 2. čtvrtletí vzrostla meziročně o 7,2 procenta na 34 105 korun a poprvé ve čtvrtletním sledování překonala 34 000 Kč. Podobně jako Billa navýšila letos platy svým pracovníkům v provozu většina tuzemských maloobchodních řetězců, jako jsou Albert a Tesco, anebo i velkoobchody Makro Cash & Carry. Například v diskontu Penny Market, který je s Billou součástí skupiny REWE International AG, se základní mzda pokladní na plný úvazek pohybovala na jaře mezi 23 až 28 tisíci korunami měsíčně. Supermarkety Billa v Česku loni podle výroční zprávy zvýšily tržby za prodej zboží o devět procent na 27,7 miliardy korun. Vzrostl i čistý zisk firmy o 60 procent na 591 milionů korun. Její obrat se podle Bratánkové pohybuje kolem 31 miliard korun. V Česku má řetězec 225 prodejen s více než šesti tisíci zaměstnanci.
Znížená sadzba DPH na potraviny
16. 10. 2019
V Slovenskej republike stúpli ceny potravín medziročne počas prvého polroka 2018 o 5,4 %, čo je najvýraznejší rast v rámci celej EÚ. Je preto potrebné prijať opatrenia, aby sa neúmerný nárast cien potravín zastavil a naopak došlo k reálnemu zníženiu cien.
V zákone o DPH sa navrhlo rozšíriť zoznam tovarov zo zníženou DPH na 10 % na všetky potraviny, pričom primerane odkazuje na definíciu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo štatistických zistení po znížení DPH z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín sa predpokladá, že obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania Slovenskej republiky reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že členské štáty EÚ majú na potraviny všeobecne zníženú DPH. Približne 4/5 členských štátov uplatňuje znížené sadzby DPH na potraviny. Z vyspelých tzv. starých členských štátov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na všetky potraviny napr. Rakúsko 10 %. Španielsko uplatňuje na potraviny dve sadzby DPH, a to 4 % a 10 %. Taliansko uplatňuje na potraviny tri sadzby DPH, a to 4 %, 5 % a 10 %. Z členských štátov, ktoré vstupovali do EÚ spolu so Slovenskou republikou, má napr. Slovinsko na všetky potraviny sadzbu DPH vo výške 9,5 %. V porovnaní so sadzbami DPH v krajinách EÚ je výška DPH 20 % v Slovenskej republike (10 % na vybrané druhy potravín) neúmerná a neprimeraným spôsobom zaťažuje spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na výšku priemernej mzdy, minie jej značnú časť na potraviny.
Novela ZDP prináša úpravu výpočtu preddavkov
14. 10. 2019
Novela ZDP sa upravuje okrem iného spôsob výpočtu preddavkov na preddavkové obdobie, kde sa pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti, z ktorej sa počítajú preddavky, uplatní sadzba dane vo výške 19 %.
Obdobne sa zavádza aj znížená sadzba dane z príjmov právnickej osoby vo výške 15 % pre tých daňovníkov, ktorých príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevýšia sumu 100 000 eur. Ak príjmy (výnosy) daňovníka, ktorý je právnickou osobou prevýšia sumu 100 000 eur, sadzba dane, ktorá sa uplatní na základ dane po znížení o daňovú stratu, je vo výške 21 %. Podľa prechodného ustanovenia § 52zz ods. 1 sa takáto diferenciácia sadzby dane v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie, uplatní prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020. Nakoľko daňovníkovi bude známa výška sadzby dane platná na príslušné zdaňovacie obdobie až po jeho skončení na základe výšky dosiahnutých príjmov (výnosov), je potrebné zmeniť aj výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania tak, že sa použije sadzba dane vo výške 19 %.
ZDP – nová 15 % sadzba dane
11. 10. 2019
Právnou úpravou sa zavádza nová sadzba dane vo výške 15 % pre fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a to v prípade, ak ich príjmy (výnosy) v príslušnom zdaňovacom období neprekročia sumu 100 000 eur.
Pre zabezpečenie možnosti uplatnenia tejto nižšej sadzby dane sa mení výpočet základu dane daňovníka – fyzickej osoby uvedený v § 4 zákona a to tak, že bude samostatne vypočítavať
- základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, v ktorom vypočíta súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a
- základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
V tejto nadväznosti sa upravuje aj postup pri odpočítaní nezdaniteľných častí základu dane, kde spôsob výpočtu zostáva rovnaký, ale v prípade súbehu príjmov zo závislej činnosti s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, bude ustanovený prednostný odpočet nezdaniteľných častí od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a až ak by nejaká suma nezdaniteľných častí ešte zostala neuplatnená, túto si následne odpočíta od základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
V prípade, ak by ale daňovníkove príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli za zdaňovacie obdobie výšku 100 000 eur, jeho sadzba dane sa bude vypočítavať rovnako ako tomu je v súčasnosti a to progresívnou sadzbou dane vo výške 19 % a 25 % zo základu dane (čiastkového základu dane) z týchto príjmov.