Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch ...
18. 11. 2024
Bola schválená novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
V súvislosti so zámerom naplnenia požiadaviek zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ktorými by sa zamedzilo podávaniu hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach ako aj zamedzeniu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne zníženie kvality jej poskytovania, právna úprava stabilizuje vzniknutú situáciu, zároveň reflektuje na predmetnú skutočnosť a právnym spôsobom vracia minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
Cieľom novely zákona je navrátenie zákonom určenej minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka, ktorý v rozsahu získaného vzdelania vykonáva odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Taktiež sa novelou zákona zvyšuje platba za poistencov štátu v roku 2024. Celkové finančné zdroje, ktoré sa predpokladali poskytnúť do verejného zdravotného poistenia prostredníctvom platby za poistencov štátu boli stanovené podľa predpokladaného počtu osôb, za ktoré platí poistné štát v r. 2024 v čase tvorby rozpočtu na tento rok. Vzhľadom k skutočnosti, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v r. 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, ustanovuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov.
Vzhľadom na riziko hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, čím môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia, pretože nedostatok personálneho obsadenia zamedzí plneniu činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vzhľadom na potrebu urýchlenej stabilizácie personálneho zabezpečenia ústavných zdravotníckych zariadení, bol schválený zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
K
Zamestnávateľom má byť odpustené platenie poistného za apríl tohto roka
17. 4. 2020
Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebudú povinní zaplatiť poistné za apríl tohto roka. Táto výnimka sa má týkať tých, ktorí mali v apríli uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia štátneho orgánu najmenej na 15 dní.
Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú vo štvrtok schválila vláda. Parlament má o nej rokovať v skrátenom režime.Zároveň bude môcť vláda nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, za ktoré nebudú musieť zamestnávatelia alebo SZČO zaplatiť poistné. Uzatvorenie prevádzky preukážu zamestnávatelia čestným vyhlásením, ktoré predložia Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nie sú povinní zaplatiť poistné. Za apríl tak bude potrebné urobiť najneskôr do 11. mája tohto roka, keďže 8. mája 2020 je štátny sviatok. Nezaplatenie odpusteného poistného nemá však mať vplyv na nárok na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku.
Opatrenia v daniach v čase pandémie
6. 4. 2020
Krízová legislatíva stanovuje podmienky prerušenia daňovej kontroly počas pandémie a takisto niektorých daňových konaní.
Zákon zavádza pravidlo, že ak v období pandémie daňovník nezaplatí daň alebo nastanú dôvody na zrušenie registrácie DPH, nebude uverejňovaný v zoznamoch finančnej správy, čo by mohlo skomplikovať jeho postavenie pri žiadosti o úver, či dotáciu. Nezaplatená daň splatná počas platnosti opatrení sa zase nebude považovať za daňový nedoplatok, ak ju subjekt zaplatí do mesiaca po skončení pandémie. Zákon zavádza aj odklad všetkých začatých daňových exekúcií do konca pandémie a odklad lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.
Podanie daňových priznaní po skončení pandémie
6. 4. 2020
Daňovníci môžu podať daňové priznanie k dani z príjmu, ako aj zaplatiť daň, definitívne až po skončení pandémie.
Vláda SR schválila návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorý počíta s odsunutím termínu podania daňového priznania až na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník daň z príjmov aj zaplatiť. Návrh zákona bol schválený aj v NR SR. Uvedené znamená, že ak napríklad vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31. augusta 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, a to napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.
Zákon prináša aj ďalšie úpravy v daňovej oblasti. Odpúšťa napríklad zmeškanie lehoty za niektoré úkony, čo sa však netýka podania daňového priznania a zaplatenia dane. Zmeškaný úkon však musia daňovníci dodatočne vykonať najneskôr mesiac po skončení pandémie. Zákon zohľadňuje aj možné zmeny v poštovom doručovaní písomností, umožňuje s finančnou správou komunikovať aj prostredníctvom e-mailu.
Balík finančných opatrení v súvislosti s koronavírusom
3. 4. 2020
Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným podnikom má byť poskytnutá finančná pomoc. Finančné opatrenia z dielne Ministerstva financií v súvislosti so šírením choroby COVID-19 vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady.
Poslanci o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Za prijatie návrhu hlasovali všetci prítomní poslanci v sále, a to 141. "Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom pred následkami pandémie," konštatuje sa v predkladacej správe. Uplatňovanie opatrení je vymedzené na obdobie, ktoré sa začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda od 12. marca, až do konca mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá. "Zákon pre toto obdobie zavádza legislatívnu skratku 'obdobie pandémie'," spresnilo MF. Návrh prináša okrem iného posun lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch. Posun lehôt by sa mal týkať aj účtovných závierok, výročných správ a správ audítora a ich uloženia do registra účtovných závierok.
Pri dovoze zdravotníckeho materiálu z tretích krajín by malo dôjsť k oslobodeniu od dovozného cla a DPH. Opatrenia zahŕňajú aj neaktualizovanie zoznamov daňových dlžníkov platiteľov DPH, ktorí porušili svoje povinnosti. Daňové kontroly a konania majú byť prerušené, okrem tých, ktorých výsledkom je vracanie finančných prostriedkov. Daňové exekúcie by zároveň mali byť odložené. Zmeškanie lehoty zo zákona má byť podľa návrhu odpustené bez žiadosti, teda bez poplatku a potreby vydania rozhodnutia, a to okrem podania daňového priznania a platenia daní. Opatrenia zahŕňajú napríklad aj neplatenie správnych poplatkov v dôsledku pandémie. Finančná pomoc mikropodnikom, malým a stredným podnikom má byť poskytovaná vo forme záruky za úver alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude ministerstvo financií a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka a Slovenská záručná a rozvojová banka.