Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch ...
18. 11. 2024
Bola schválená novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
V súvislosti so zámerom naplnenia požiadaviek zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ktorými by sa zamedzilo podávaniu hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach ako aj zamedzeniu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne zníženie kvality jej poskytovania, právna úprava stabilizuje vzniknutú situáciu, zároveň reflektuje na predmetnú skutočnosť a právnym spôsobom vracia minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
Cieľom novely zákona je navrátenie zákonom určenej minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka, ktorý v rozsahu získaného vzdelania vykonáva odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Taktiež sa novelou zákona zvyšuje platba za poistencov štátu v roku 2024. Celkové finančné zdroje, ktoré sa predpokladali poskytnúť do verejného zdravotného poistenia prostredníctvom platby za poistencov štátu boli stanovené podľa predpokladaného počtu osôb, za ktoré platí poistné štát v r. 2024 v čase tvorby rozpočtu na tento rok. Vzhľadom k skutočnosti, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v r. 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, ustanovuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov.
Vzhľadom na riziko hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, čím môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia, pretože nedostatok personálneho obsadenia zamedzí plneniu činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vzhľadom na potrebu urýchlenej stabilizácie personálneho zabezpečenia ústavných zdravotníckych zariadení, bol schválený zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
K
O zýšení minimálnej mzdy sa stále rokuje
11. 8. 2009
O návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 295,5 € na 319,5 € sa stále vedú rokovania.
O návrhu má
budúci týždeň v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Išlo by o
nárast najnižších miezd o 8,1 %, čo bola
miera rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku
2008. V predloženom návrhu ministerstvo
zohľadnilo ekonomickú a sociálnu situáciu v Slovenskej republike za
predchádzajúce dva kalendárne roky. V materiáli, o ktorom má rokovať
tripartita sa uvádza, že návrh zohľadňuje najmä vývoj spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima.
Na výške budúcoročnej
minimálnej mzdy sa zamestnávatelia a odborári nedohodli. Zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľské
organizácie odmietajú. Naopak, zvyšovanie
minimálnej mzdy presadzuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Pre budúci
rok odborári navrhujú jej valorizáciu o
8,1 %. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odborárov obviňuje, že svojimi návrhmi k rokovaniam o minimálnej
mzde ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových
nákladov vedie podľa nich k rušeniu
pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. V čase poklesu produktivity práce a poklesu
priemernej mzdy Únia zamestnávateľov preto nevidí žiadny dôvod na rast
minimálnej mzdy a upozorňuje, že návrh odborových zväzov by v prípade jeho
schválenia predstavoval likvidáciu mnohých podnikov a tisíce zamestnancov by
ostali bez práce. Minimálna mzda by sa v budúcom roku nemala zvyšovať ani podľa
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
V konečnom
dôsledku môže výšku minimálnej mzdy určovať vláda na základe novely zákona o
minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka.
Novela stanovuje pre rozhodovanie vlády
o konkrétnej sume minimálnej mzdy iba spodnú hranicu. Táto hranica je daná
mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní
minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a vláda ju môže nariadením upraviť.
Mala by pritom prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na
úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej
priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj
produktivity práce.
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.
Najviac nezamestnaných je vo veku 20 až 29 rokov
10. 8. 2009
Úrady práce a sociálnych vecí ku koncu júna tohto roka evidovali najviac nezamestnaných vo veku od 20 do 29 rokov.
Išlo takmer o 99,3 tisíc osôb. Najpočetnejšou druhou skupinou ľudí bez práce boli osoby vo veku od
30 do 39 rokov, a to v počte 81,4 tisíc. Úrady práce zaznamenali vo veku 40 až 49 rokov
ku koncu prvého polroka 78,5 tis. uchádzačov o
zamestnanie a vo veku 50 až 59 rokov nemalo prácu 77,4 tis. nezamestnaných. Vo veku do 19 roov sa do kategórie
nezamestnaných zaradilo vyše 6 tis. osôb
a vo veku nad 60 rokov išlo takmer o 6 tis. ľudí bez práce. Vyplynulo to z podrobných štvrťročných štatistík o
nezamestnanosti na Slovensku, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
V prešovskom
a košickom kraji je najviac nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 20 do
29 rokov. Vo svojej evidencii úrady
práce v prešovskom kraji mali ku koncu
júna spolu 21,6 tis. nezamestnaných patriacich do tejto vekovej kategórie, v
košickom kraji bolo v tomto veku evidovaných takmer 18,8 tis. nezamestnaných.
Naopak, bez práce bolo ku koncu prvého polroka najmenej mladých ľudí v
Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. V bratislavskom
kraji to bolo 4,3 tis nezamestnaných
ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, v trnavskom kraji bolo v tejto vekovej
kategórii takmer 7,5 tis. nezamestnaných a v trenčianskom kraji takmer 8,6 tis.
nezamestnaných.
Miera
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medzimesačne vzrástla o 0,42 ku koncu júna
na 11,81 % percentuálneho bodu. Na
Slovensku ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od januára 2006. Miera
evidovanej nezamestnanosti sa medziročne minulý mesiac zvýšila o 4,39
percentuálneho bodu. Ku koncu júna
evidovali úrady práce 313 076 nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do
práce. Oproti koncu mája to bol nárast o
11 205 osôb a medziročne je to nárast o 119 621 osôb.
Ku koncu
minulého mesiaca predstavoval celkový
počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie 348 628 osôb. Celkovo ide o medzimesačný
nárast o 11 702 osôb a medziročné zvýšenie o 125 711 uchádzačov o zamestnanie.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o
zamestnanie predstavovala na konci júna
13,16 %. Oproti koncu mája zvýšenie predstavovalo 0,45 percentuálneho bodu, v porovnaní s koncom
júna minulého roka došlo k nárastu o
4,62 percentuálneho bodu.
Po voľbách sa pravdepodobne zvýšia dane
7. 8. 2009
Kríza sekajúca príjmy rozpočtu zrejme prinesú občanom Slovenska vyššie dane.
Po
budúcoročných voľbách nová vláda podľa
Medzinárodného menového fondu bude musieť zrejme pristúpiť aj k vyššiemu
zdaneniu príjmov. Štát si inak neporadí s hrozivo veľkou dierou vo verejných
financiách.
Keďže
priestor šetriť na strane výdavkov je obmedzený, pravdepodobne bude potrebné
vyššie zdanenie príjmov. Uviedol to fond v správe, ktorú zverejnil po
každoročných diskusiách so zástupcami slovenského ministerstva financií či
centrálnej banke.
Podľa správy
sa fond zhodol s ministrom financií, že v strednodobom horizonte si
situácia zrejme vyžiada aj vyššiu daň z príjmov. V správe sa dodáva, že
Slovensko v rámci európskej dvadsaťsedmičky patrí medzi krajiny s najnižším
daňovým zaťažením.
Medzi
riadkami sa v správe píše, že vláda
nemá v strednodobom horizonte nijaký plán, ako znižovať verejný schodok. Podľa
správy bude potrebné takýto plán prijať
a robiť radikálne opatrenia na strane výdavkov alebo vyriešiť problém cez dane.