Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.

Dokazovanie prináleží tvrdiacemu, nie popierajúcemu.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.