Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Keďže objem hmoty vo vesmíre je konečný, ten, kto je všade, nie je nikde.

Ak na teleso nepôsobí žiadna sila, teleso v pokoji zostane v pokoji a teleso v pohybe zostane v pohybe.

Súčet síl, pôsobiacich na teleso, spôsobí jeho zrýchlenie, úmerné jeho hmote.

Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie, čerti musia šetriť a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.

Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.

Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.