Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Politika a politici
Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)