Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.

Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.