Murphy radí
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.
Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.
Ak sa zdá, že niečo nemôže dopadnúť zle, aj tak to dopadne zle.
(Murphyho zrnká II)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)