V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.

Zákon väčšiny: Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.

Zákon delenia núl: Z každej politickej strany môže vzniknúť toľko nových strán, koľko má poslancov v parlamente.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.