Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa pokúšate angažovať "univerzálne schopných ľudí", tak veľmi rýchlo zistíte, že ste paradoxne obklopený priemernými.
Ak budete zisťovať, čo určitému pracovníkovi nemôžete dať robiť, tak vaše pochybnosti nebudú mať konca.
Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je žart...
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)