Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.