Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.

Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.

Ak nezmeníte smer, môžete skončiť, kam ste si namierili.

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Teleso umiestnené v priestore zostane na mieste, až kým si neuvedomí svoju situáciu.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Čo sa v živote podarí, o chvíľu sa obráti naruby.

Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.