Murphy radí
Márnivosť môže byť nebezpečná
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Kapitola: Murphyho desatoro
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Mnoho je na svete mocného...
Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)
Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)
Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)