Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.
To, čo hovorí kolega, je názor. To, čo hovoríte vy, je pravda, a to, čo povie šéf, je zákon.
Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Informácie pre šéfa
Čo ako rýchlo sa dá zbohatnúť, schudobnieť sa dá ešte rýchlejšie.
Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.
Najväčším umením je správne sa mýliť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)